Z denníka pútnika vo Svätej Zemi

7. deň, utorok
Z Tiberiasu sme sa vybrali na horu Tábor, kde sa Ježiš pred Petrom, Jakubom a Jánom premenil, tu sme slávili Eucharistiu.

V Nazarete sme navštívili Baziliku Zvestovania Pána.
Na tomto mieste počula Mária od anjela Gabriela slová, že počne a porodí syna. V tomto meste Ježiš vyrastal, bola to „jeho vlasť“. No ako hovorí evanjelista Matúš, Ježiš tu počas svojho účinkovania neurobil veľa zázrakov. (porov. Mt 13, 54n.)

V Káne Galilejskej si manželia obnovili manželské sľuby a mohli sme tu ochutnať miestne víno.

Poslednou zastávkou nášho putovania bola svätyňa
Stella Maris v meste Haifa pri pobreží Stredozemného mora. Odtiaľto sa šíri úcta k Panne Márii Karmelskej prostredníctvom škapuliara.
Sme na večeri v Betleheme, odteraz naše kroky smerujú domov…

Ďakujeme Bohu za požehnanú púť a je už na nás, aby priniesla ovocie v našich životoch.

6. deň, pondelok

Deň sme začali opäť sv. omšou spolu s ďalšou skupinou Slovákov, ktorá tiež prišla na púť do Sv. Zeme.
Potom sme sa už rozdelili. Oni šli do Jeruzalema a my sme cestovali na sever do Galilei, ku Genezaretskému jazeru. Tam sme si pripomenuli život a účinkovanie Ježiša, jeho eucharistickú reč, zázračné rozmnoženie chlebov a rýb, osem blahoslavenstiev i potvrdenie Petrovho primátu.

Púť môžem prežiť možno aj tak, že navštívim tieto miesta, odfotím a idem ďalej, no samy tieto miesta volajú, aby som čas tu prežil naplno. Každé z nich ma čo povedať do môjho života. Jedna z myšlienok pátra Majerníka mi znie aj teraz v ušiach, keď sedím na posteli a píšem týchto pár viet:
„Ukazovateľom nášho vzťahu k Bohu je vzťah k blížnym.“
Dnes sme mali priestor aj na prehodnotenie vzťahov v našich životoch, k Bohu, k druhým vôkol nás i k sebe samému…

5. deň, nedeľa
V homílii sv. omše nám otec biskup zdôraznil, že čas púte a začiatok pôstu sú pre nás veľkou príležitosťou postaviť Boha na prvé miesto v našich životoch. A nemáme sa báť, že by sa tým umenšila naša láska k ľuďom, práve naopak.

Navšívili sme Betániu – tu žila Mária, Marta a Lazár, ktorého Pán Ježiš vzkriesil z mŕtvych.

„Nie len z chleba žije človek, ale z každého slova, ktoré vychádza z Božích úst.“ (porov. Mt 4, 4) – posolstvo, ktoré nám zaznelo už pri rannej sv. omši a oživili sme si ho pod Horou pokušenia, nás vyzýva, aby sme sa živili Božím Slovom a žili z neho a tak odolávali pokušeniam.
Cesta k tejto hore viedla cez jedno z najstarších miest sveta – Jericho.

Zaujímavou zastávkou dnešného dňa bol archeologický areál Qumrán. Náš sprievodca, páter Majerník, nám ukázal miesta, kde boli nájdené zvitky z epochy 2000 rokov pred Kristom, obsahajúce aj spisy Starého zákona.

Popoludní sme „dobyli“ pre Rimanov nedobytnú pevnosť Masada, ktorú dal postaviť Herodes Veľký. Okrem iného sme tu mohli obdivovať podlahové kúrenie, kúpele i vodovodný systém.

Mnohí mi hovorili, že v Mŕtvom mori sa nedá plávať. Rád plávam, no nevedel som to pochopiť, ako to, že je to tu nemožné. Dnes som pochopil… 🙂 Mŕtve more sa nachádza 417 m pod hladinou Stredozemného mora. Vysoký obsah soli neumožňuje v mori život pre ryby a iné živočíchy.

Bohu vďaka za krásny deň!

4. deň
„Poďme teda do Betlehema a pozrime, čo sa stalo, ako nám oznámil Pán.“ (Lk 2,15b) Tak sa rozhodli pastieri, keď im Pánov anjel zvestoval veľkú radosť o narodení Spasiteľa. Na mieste, kde sa toto udialo, sme začali deň sv. omšou.

V Jeruzaleme sme sa pomodlili krížovú cestu. No nie na „Via dolorosa“, ako sa nazýva cesta, ktorou Krista viedli na Golgotu, pretože dnes sú to rušné ulice s mnohými obchodmi a predávajúcimi.

Pri Múre nárekov, najposvätnejšom mieste židov, sme videli ich horlivosť pri modlitbe – dnes (v sobotu) majú sviatočný deň – Šabat.

V okolí Olivovej hory sme navštívili miesto zvané Betfage, odkiaľ Ježiš poslal svojich učeníkov, aby mu priviedli osliatko, na ktorom slávnostne vstúpil do Jeruzalema. Na tejto hore Pán predniesol i eschatologickú reč (reč o konci sveta). Blízky kostolík v tvare slzy nám pripomenul udalosť, keď Kristus zaplakal nad Jeruzalemom. Miesto sa nazýva Dominus Flevit. Ďalšou zastávkou bola Getsemanská záhrada s olivovými kmeňmi. Považujeme ich za „svedkov“ Kristovej smrteľnej agónie, nakoľko olivovník má aj po zrezaní kmeňa schopnosť opäť vyrásť z koreňov.
Na tomto mieste si mohol každý hlbšie uvedomiť, že Kristus Pán trpel za hriechy každého jedného z nás.

3. deň

Dnes sme sa už podrobne začítali do „piateho evanjelia“, ako býva Svätá Zem nazývaná, pretože sme navštívili Betlehem a Jeruzalem, miesta posvätené Kristovými krokmi.

Prvým miestom nášho dnešného putovania bola „Jaskyňa mlieka“, kde sa zdržiavala Svätá rodina. Na toto miesto chodia kresťanské matky a ženy v požehnanom stave, prosiť o milosti pre seba a svoje rodiny. Pod Bazilikou narodenia Pána Ježiša sme boli na mieste Ježišovho narodenia, kde sa na slávnosť Narodenia Pána v procesii prináša a kladie jezuliatko, ktoré sme videli vedľa tejto baziliky v katolíckom Kostole sv. Kataríny.

Okolo poludnia sme stáli v rade do Božieho hrobu a navštívili sme aj miesto smrti Pána – Golgotu, najposvätnejšie miesta kresťanov v Jeruzaleme.

Vzácnym miestom pre nás bolo Večeradlo, miesto ustanovenia Najsvätejšej Sviatosti oltárnej a Sviatosti kňazstva, miesto zoslania Ducha Svätého.

„Velebí moja duša Pána…“ – sú začiatočné slová Máriinho chválospevu Magnificat. Tieto slová pokory sme si pripomenuli na mieste návštevy u Alžbety v Eim Karem.

1. a 2. deň

Podarilo sa mi pripojiť k internetu aj v týchto končinách a tak som rád, že vám môžem niekoľko povzbudivých slov z nášho putovania zdeliť aj prostredníctvom našej stránky.

Včera sme do Jordánska prileteli v ranných hodinách. Po raňajkách sme navštívili Petru, zaujímavé miesto s pomníkmi a obydliami tesanými do skaly. Tiež púštne prostredie nám dalo príležitosť lepšie si uvedomiť čas začiatku pôstu. Dnes sme navštívili pevnosť, v blízkosti ktorej bol sťatý Ján Krstiteľ. Potom sme boli na hore Nebo, odkiaľ Boh ukázal Mojžišovi zasľúbenú Zem, navštívili sme miesto kde bol pokrstený náš Pán Jánom Krstiteľom – na východnom brehu Jordána. Tento mail už píšem z Betlehema a teším sa na zajtrajší deň. Aby som vládal, idem si oddýchnuť. Rád napíšem o našom putovaní aj viac – zas nabudúce. 🙂

mladý pútnik