„Musíme sa rozprávať s Bohom tak, ako sa rozprávame s priateľom,
ako služobník so svojím pánom, aby sme ho prosili o láskavosť, vyznali
naše hriechy a vyrozprávali mu všetko, čo sa nás týka, naše myšlienky,
naše strachy, plány, túžby a vo všetkom si žiadali jeho radu. (Sv. Ignác z Loyoly)
Keď človek hľadá Božiu vôľu pre svoj život, ľahko upadne do zvyku
vidieť svoje povolanie ako problém, ktorý musí vyriešiť. Čo chce odo mňa Boh?
Ako mám vedieť, kto je správny manžel/manželka? Do ktorej rehole mám vstúpiť?
Môžem žiť toto alebo tamto povolanie a jeho špecifickú charizmu? Sú to
niektoré otázky, ktoré ti napadnú vzhľadom na tvoje rozhodnutie? Nejde o to,
že by tieto otázky neboli dôležité, ale nesiahajú na podstatu toho, čo má byť
tvojím povolaním. Tvoje povolanie je predovšetkým odpoveď na Božiu lásku. Je to
spôsob, ako sa plný lásky k Bohu, ktorý nás bezpodmienečne miluje,
odovzdať. Existujú dôležité otázky, ktoré si musí človek položiť, ale v prvom
rade sa má snažiť poznať to, ako veľmi Boh miluje človeka.
Modlitba je spôsob.
Modlitba je dialóg lásky s Trojjediným, ktorý ťa miluje viac, ako ti to
dokáže niekto ukázať. Modlitba je, keď načúvaš slovám milujúceho Otca ako syn
alebo dcéra a odhalíš mu to najvnútornejšie zo svojho srdca. Existujú rôzne
druhy modlitby a rôzne spôsoby, ako rozoznať, kam ťa chce Boh viesť, ale
najdôležitejšie je pochopiť, že v modlitbe ide o vzťah k Bohu.
Nemá byť braná ako povinnosť (aj keď tomu niekedy tak je) a nemá byť činom
na vyriešenie hádanky tvojho života.
Boh čaká na komunikáciu s tebou a na zdieľanie svojho srdca a svojej
lásky s tebou. Povedie ťa k tomu, čo pre teba pripravil. Dá ti to, po
čom najviac túžiš. Nemaj žiadny strach otvoriť svoje srdce v modlitbe a veriť
tomu, že On má najlepší plán pre tvoj život.
„Pravá svätosť neznamená útek pred svetom, ale spočíva
v úsilí stelesňovať evanjelium v každodennosti, v rodine,
v škole alebo v práci a v sociálnom a politickom
nasadení!“ (Sv. Ján Pavol II.)
Povolanie je odpoveď na Kristovu lásku, spôsob, ako mu vrátiť
niečo zo seba. Zatiaľ čo to často býva vyjadrené formou modlitby, mal by sa
človek venovať aj službe cirkvi a svetu.
Služba je odpoveď na Kristovo volanie, aby sme milovali svojich
blízkych ako seba samých. Služba blízkym zasahuje mnohých, a tak človek
zdieľa veľkú lásku, ktorú nám ukázal Kristus. Nezáleží na tom, či ide
o malé alebo o veľké gesto, každý čin láskavosti je forma, ako ukázať
pravú Kristovu tvár. Matka Tereza povedala, že nie všetci dokážeme robiť veľké
veci, ale všetci môžeme robiť malé veci s veľkou láskou.
Aj keď by na prvom
mieste mala byť modlitba, nie je služba, ktorá je na druhom mieste, menej
dôležitá. Keď vynaložíš svoj čas a silu, aby si svedčil o Kristovi,
potom spoznáš jeho veľkú lásku k blízkym a zmysel života. Láska znamená
obetovať sa/oddať sa. Povolanie znamená darovať sa navždy v láske.
Konkrétne kroky (aj keď sú niekedy len malé) v službe Kristovi ti pomôžu
odhaliť, do akej služby ťa povolal. Určite zistíš, koľko radosti sa skrýva
v obetovaní seba samého pre druhých.
Konkrétny spôsob, ako
slúžiť, je napríklad aktívne sa zapájať vo svojej farnosti.
Pomáhať pri aktivitách
vo farnosti alebo nejakým spôsobom podporovať kňazov ti môže ukázať, ako môžeš
slúžiť cirkvi a nasledovať svoje povolanie.
„Pre Ježiša Krista som pripravený dokonca trpieť ešte viac.“ (Sv.
páter Maximilián Kolbe)
Svätý Maximilián Kolbe porozumel zmyslu života. Vedel, že jeho
povolanie spočívalo v obetovaní sa pre Ježiša Krista, jeho Cirkev. Bral to
vážne. Páter Maximilián vedel, že pravá láska v sebe zahŕňa aj obetu. To dokázal
tým, že dal svoj život za muža, ktorý s ním bol v koncentračnom
tábore v Osvienčime a mal byť popravený.
Obeta nám často pripadá ako niečo negatívne preto, lebo sa ľahko
sústredíme na to, čoho sa vzdávame, namiesto dôvodu, ktorý k nej viedol,
alebo na to, čo chceme dosiahnuť. Svätý Maximilián dal to najcennejšie, čo mal,
totiž svoj vlastný život. Okrem toho umožnil jednému mužovi žiť ďalej
a vrátiť sa k svojej rodine. Tento svätý si zvolil utrpenie. Vzdal sa
svojho vlastného života a zároveň dostal večný život v Ježišovi
Kristovi – čo neznamená ani viac, ani menej ako dokonalú a večnú radosť.
Obeta v živote kňaza je osobitnou účasťou na kňazstve Ježiša
Krista. Je len jeden večný kňaz: Ježiš Kristus. Kňaz je teda tým, kto má
zvláštnym spôsobom účasť na jeho utrpení a obeti. Nie je to niečo, kvôli čomu
by kňaz trpel viac ako ostatní ľudia, ale kde sa od neho hlbšie žiada prijať
obetu Ježiša Krista vo svojom živote. V konečnom dôsledku je to Ježiš Kristus,
ktorý miluje svet skrze kňaza a trpí zaň. Kňaz má účasť na jeho oddanosti.
Dovoľuje Ježišovi, aby v ňom trpel a dával sa Otcovi za vykúpenie sveta. A tak
sa deje spasenie. Lebo „jeho ranami sme uzdravení“ (Iz 53,5).
Kňaz in
Persona Christi je teda tým, kto sprítomňuje obetu vykúpenia vo svätej omši za
spásu sveta. Kňaz môže mať účasť na Kristovej obete tak, že svoju obetu pripojí
k obete Vykupiteľa. A to si vyžaduje ochotu srdca spojiť sa s Ježišovým srdcom,
aby sa po celý život kňaza realizovala oddanosť nebeskému Otcovi.
Obeta
nie je o strate, je to o tom, že láska dáva všetko, čo má. Logikou je vzdať sa
menšieho dobra pre väčšie dobro. Je to o uprednostňovaní iných pred vlastným
egom.
Je tiež
dôležité zdôrazniť, že prijatie obety možno považovať za spôsob vyjadrenia lásky
k Ježišovi. Či už ide o osobné pokánie alebo zástupné utrpenie, obeta nám dáva
priestor pre nepredstaviteľne veľkú lásku Ježiša Krista.
Obeta môže byť niečo jednoduché. Napríklad vstať ráno o niečo
skôr, aby ste mali čas na modlitbu.
V živote kresťana sa obeta začína v „maličkostiach“. Dá sa to
napríklad jednoducho tak, že začnete uprednostňovať priania iných pred svojimi.
To zahŕňa aj rast v cnostiach a sebadisciplíne. Skrátka, obetou môže byť niečo
jednoduché. Napríklad vstať ráno o niečo skôr, aby ste mali čas na modlitbu.
Alebo sa vzdať určitých potravín vo všedný deň, aby ste ich obetovali pre
nejakú vec. Alebo správať sa k blížnym mierne namiesto prchkosti, aj keď vám
niekedy lezú na nervy. Každý deň má nespočetné množstvo momentov, kedy sa
človek môže rozhodnúť prijať alebo odmietnuť pozvanie obetovať sa. Prinášanie
týchto obiet s
radosťou a láskou vás naučí milovať ako Ježiš Kristus. Človek bude vďaka Božej
milosti rásť v nesebeckosti a to povedie k životu naplnenému radosťou.
„Pane Ježišu, Tvoja Cirkev na ceste v ústrety k Synode
obracia svoj pohľad na všetkých mladých ľudí sveta. Prosíme Ťa, aby s odvahou
zobrali do rúk svoje životy, zamerali sa na krajšie a hlbšie veci a zachovali
si vždy slobodné srdce. Daj aby mohli byť sprevádzaní múdrymi a veľkorysými
sprievodcami. Pomôž im odpovedať na volanie, ktorým sa obraciaš na každého z
nich, aby realizovali a naplnili svoj pravý životný projekt a dosiahli šťastie.
Udržiavaj ich srdcia otvorené pre veľké sny a urob ich pozornými na dobro pre
bratov. Tak ako milovaný učeník, nech aj oni stoja pod Krížom, aby mohli prijať
tvoju Matku,
ako dar od Teba. Nech sú svedkami tvojho Zmŕtvychvstania a vedia
ťa rozoznať živého vedľa seba, ohlasujúc s radosťou, že ty si Pán. Amen.“
Pápež
František
created with
WordPress Website Builder .