Modlitba

„Musíme sa rozprávať s Bohom tak, ako sa rozprávame s priateľom, ako služobník so svojím pánom, aby sme ho prosili o láskavosť, vyznali naše hriechy a vyrozprávali mu všetko, čo sa nás týka, naše myšlienky, naše strachy, plány, túžby a vo všetkom si žiadali jeho radu. (Sv. Ignác z Loyoly) 

Keď človek hľadá Božiu vôľu pre svoj život, ľahko upadne do zvyku vidieť svoje povolanie ako problém, ktorý musí vyriešiť. Čo chce odo mňa Boh? Ako mám vedieť, kto je správny manžel/manželka? Do ktorej rehole mám vstúpiť? Môžem žiť toto alebo tamto povolanie a jeho špecifickú charizmu? Sú to niektoré otázky, ktoré ti napadnú vzhľadom na tvoje rozhodnutie? Nejde o to, že by tieto otázky neboli dôležité, ale nesiahajú na podstatu toho, čo má byť tvojím povolaním. Tvoje povolanie je predovšetkým odpoveď na Božiu lásku. Je to spôsob, ako sa plný lásky k Bohu, ktorý nás bezpodmienečne miluje, odovzdať. Existujú dôležité otázky, ktoré si musí človek položiť, ale v prvom rade sa má snažiť poznať to, ako veľmi Boh miluje človeka.

Modlitba  je spôsob. Modlitba je dialóg lásky s Trojjediným, ktorý ťa miluje viac, ako ti to dokáže niekto ukázať. Modlitba je, keď načúvaš slovám milujúceho Otca ako syn alebo dcéra a odhalíš mu to najvnútornejšie zo svojho srdca. Existujú rôzne druhy modlitby a rôzne spôsoby, ako rozoznať, kam ťa chce Boh viesť, ale najdôležitejšie je pochopiť, že v modlitbe ide o vzťah k Bohu. Nemá byť braná ako povinnosť (aj keď tomu niekedy tak je) a nemá byť činom na vyriešenie hádanky tvojho života. Boh čaká na komunikáciu s tebou a na zdieľanie svojho srdca a svojej lásky s tebou. Povedie ťa k tomu, čo pre teba pripravil. Dá ti to, po čom najviac túžiš. Nemaj žiadny strach otvoriť svoje srdce v modlitbe a veriť tomu, že On má najlepší plán pre tvoj život.

Služba

„Pravá svätosť neznamená útek pred svetom, ale spočíva v úsilí stelesňovať evanjelium v každodennosti, v rodine, v škole alebo v práci a v sociálnom a politickom nasadení!“ (Sv. Ján Pavol II.)

Povolanie je odpoveď na Kristovu lásku, spôsob, ako mu vrátiť niečo zo seba. Zatiaľ čo to často býva vyjadrené formou modlitby, mal by sa človek venovať aj službe cirkvi a svetu. 

Služba je odpoveď na Kristovo volanie, aby sme milovali svojich blízkych ako seba samých. Služba blízkym zasahuje mnohých, a tak človek zdieľa veľkú lásku, ktorú nám ukázal Kristus. Nezáleží na tom, či ide o malé alebo o veľké gesto, každý čin láskavosti je forma, ako ukázať pravú Kristovu tvár. Matka Tereza povedala, že nie všetci dokážeme robiť veľké veci, ale všetci môžeme robiť malé veci s veľkou láskou. 

Aj keď by na prvom mieste mala byť modlitba, nie je služba, ktorá je na druhom mieste, menej dôležitá. Keď vynaložíš svoj čas a silu, aby si svedčil o Kristovi, potom spoznáš jeho veľkú lásku k blízkym a zmysel života. Láska znamená obetovať sa/oddať sa. Povolanie znamená darovať sa navždy v láske. Konkrétne kroky (aj keď sú niekedy len malé) v službe Kristovi ti pomôžu odhaliť, do akej služby ťa povolal. Určite zistíš, koľko radosti sa skrýva v obetovaní seba samého pre druhých.   

Konkrétny spôsob, ako slúžiť, je napríklad aktívne sa zapájať vo svojej farnosti. 

Pomáhať pri aktivitách vo farnosti alebo nejakým spôsobom podporovať kňazov ti môže ukázať, ako môžeš slúžiť cirkvi a nasledovať svoje povolanie.

Obeta

„Pre Ježiša Krista som pripravený dokonca trpieť ešte viac.“ (Sv. páter Maximilián Kolbe) 

Svätý Maximilián Kolbe porozumel zmyslu života. Vedel, že jeho povolanie spočívalo v obetovaní sa pre Ježiša Krista, jeho Cirkev. Bral to vážne. Páter Maximilián vedel, že pravá láska v sebe zahŕňa aj obetu. To dokázal tým, že dal svoj život za muža, ktorý s ním bol v koncentračnom tábore v Osvienčime a mal byť popravený. 

Obeta nám často pripadá ako niečo negatívne preto, lebo sa ľahko sústredíme na to, čoho sa vzdávame, namiesto dôvodu, ktorý k nej viedol, alebo na to, čo chceme dosiahnuť. Svätý Maximilián dal to najcennejšie, čo mal, totiž svoj vlastný život. Okrem toho umožnil jednému mužovi žiť ďalej a vrátiť sa k svojej rodine. Tento svätý si zvolil utrpenie. Vzdal sa svojho vlastného života a zároveň dostal večný život v Ježišovi Kristovi – čo neznamená ani viac, ani menej ako dokonalú a večnú radosť. 

Obeta v živote kňaza je osobitnou účasťou na kňazstve Ježiša Krista. Je len jeden večný kňaz: Ježiš Kristus. Kňaz je teda tým, kto má zvláštnym spôsobom účasť na jeho utrpení a obeti. Nie je to niečo, kvôli čomu by kňaz trpel viac ako ostatní ľudia, ale kde sa od neho hlbšie žiada prijať obetu Ježiša Krista vo svojom živote. V konečnom dôsledku je to Ježiš Kristus, ktorý miluje svet skrze kňaza a trpí zaň. Kňaz má účasť na jeho oddanosti. Dovoľuje Ježišovi, aby v ňom trpel a dával sa Otcovi za vykúpenie sveta. A tak sa deje spasenie. Lebo „jeho ranami sme uzdravení“ (Iz 53,5). 

Kňaz in Persona Christi je teda tým, kto sprítomňuje obetu vykúpenia vo svätej omši za spásu sveta. Kňaz môže mať účasť na Kristovej obete tak, že svoju obetu pripojí k obete Vykupiteľa. A to si vyžaduje ochotu srdca spojiť sa s Ježišovým srdcom, aby sa po celý život kňaza realizovala oddanosť nebeskému Otcovi.     

Obeta nie je o strate, je to o tom, že láska dáva všetko, čo má. Logikou je vzdať sa menšieho dobra pre väčšie dobro. Je to o uprednostňovaní iných pred vlastným egom.     

Je tiež dôležité zdôrazniť, že prijatie obety možno považovať za spôsob vyjadrenia lásky k Ježišovi. Či už ide o osobné pokánie alebo zástupné utrpenie, obeta nám dáva priestor pre nepredstaviteľne veľkú lásku Ježiša Krista.     

Obeta môže byť niečo jednoduché. Napríklad vstať ráno o niečo skôr, aby ste mali čas na modlitbu.     

V živote kresťana sa obeta začína v „maličkostiach“. Dá sa to napríklad jednoducho tak, že začnete uprednostňovať priania iných pred svojimi. To zahŕňa aj rast v cnostiach a sebadisciplíne. Skrátka, obetou môže byť niečo jednoduché. Napríklad vstať ráno o niečo skôr, aby ste mali čas na modlitbu. Alebo sa vzdať určitých potravín vo všedný deň, aby ste ich obetovali pre nejakú vec. Alebo správať sa k blížnym mierne namiesto prchkosti, aj keď vám niekedy lezú na nervy. Každý deň má nespočetné množstvo momentov, kedy sa človek môže rozhodnúť prijať alebo odmietnuť pozvanie obetovať sa. Prinášanie týchto obiet s radosťou a láskou vás naučí milovať ako Ježiš Kristus. Človek bude vďaka Božej milosti rásť v nesebeckosti a to povedie k životu naplnenému radosťou. 

„Pane Ježišu, Tvoja Cirkev na ceste v ústrety k Synode obracia svoj pohľad na všetkých mladých ľudí sveta. Prosíme Ťa, aby s odvahou zobrali do rúk svoje životy, zamerali sa na krajšie a hlbšie veci a zachovali si vždy slobodné srdce. Daj aby mohli byť sprevádzaní múdrymi a veľkorysými sprievodcami. Pomôž im odpovedať na volanie, ktorým sa obraciaš na každého z nich, aby realizovali a naplnili svoj pravý životný projekt a dosiahli šťastie. Udržiavaj ich srdcia otvorené pre veľké sny a urob ich pozornými na dobro pre bratov. Tak ako milovaný učeník, nech aj oni stoja pod Krížom, aby mohli prijať tvoju Matku, 
ako dar od Teba. Nech sú svedkami tvojho Zmŕtvychvstania a vedia ťa rozoznať živého vedľa seba, ohlasujúc s radosťou, že ty si Pán. Amen.“                                                                                                                                                                                                                                                            Pápež František