Obeta

„Pre Ježiša Krista som pripravený dokonca trpieť ešte viac.“ (Sv. páter Maximilián Kolbe) 

Svätý Maximilián Kolbe porozumel zmyslu života. Vedel, že jeho povolanie spočívalo v obetovaní sa pre Ježiša Krista, jeho Cirkev. Bral to vážne. Páter Maximilián vedel, že pravá láska v sebe zahŕňa aj obetu. To dokázal tým, že dal svoj život za muža, ktorý s ním bol v koncentračnom tábore v Osvienčime a mal byť popravený. 

Obeta nám často pripadá ako niečo negatívne preto, lebo sa ľahko sústredíme na to, čoho sa vzdávame, namiesto dôvodu, ktorý k nej viedol, alebo na to, čo chceme dosiahnuť. Svätý Maximilián dal to najcennejšie, čo mal, totiž svoj vlastný život. Okrem toho umožnil jednému mužovi žiť ďalej a vrátiť sa k svojej rodine. Tento svätý si zvolil utrpenie. Vzdal sa svojho vlastného života a zároveň dostal večný život v Ježišovi Kristovi – čo neznamená ani viac, ani menej ako dokonalú a večnú radosť. 

Obeta v živote kňaza je osobitnou účasťou na kňazstve Ježiša Krista. Je len jeden večný kňaz: Ježiš Kristus. Kňaz je teda tým, kto má zvláštnym spôsobom účasť na jeho utrpení a obeti. Nie je to niečo, kvôli čomu by kňaz trpel viac ako ostatní ľudia, ale kde sa od neho hlbšie žiada prijať obetu Ježiša Krista vo svojom živote. V konečnom dôsledku je to Ježiš Kristus, ktorý miluje svet skrze kňaza a trpí zaň. Kňaz má účasť na jeho oddanosti. Dovoľuje Ježišovi, aby v ňom trpel a dával sa Otcovi za vykúpenie sveta. A tak sa deje spasenie. Lebo „jeho ranami sme uzdravení“ (Iz 53,5). 

Kňaz in Persona Christi je teda tým, kto sprítomňuje obetu vykúpenia vo svätej omši za spásu sveta. Kňaz môže mať účasť na Kristovej obete tak, že svoju obetu pripojí k obete Vykupiteľa. A to si vyžaduje ochotu srdca spojiť sa s Ježišovým srdcom, aby sa po celý život kňaza realizovala oddanosť nebeskému Otcovi.     

Obeta nie je o strate, je to o tom, že láska dáva všetko, čo má. Logikou je vzdať sa menšieho dobra pre väčšie dobro. Je to o uprednostňovaní iných pred vlastným egom.     

Je tiež dôležité zdôrazniť, že prijatie obety možno považovať za spôsob vyjadrenia lásky k Ježišovi. Či už ide o osobné pokánie alebo zástupné utrpenie, obeta nám dáva priestor pre nepredstaviteľne veľkú lásku Ježiša Krista.     

Obeta môže byť niečo jednoduché. Napríklad vstať ráno o niečo skôr, aby ste mali čas na modlitbu.     

V živote kresťana sa obeta začína v „maličkostiach“. Dá sa to napríklad jednoducho tak, že začnete uprednostňovať priania iných pred svojimi. To zahŕňa aj rast v cnostiach a sebadisciplíne. Skrátka, obetou môže byť niečo jednoduché. Napríklad vstať ráno o niečo skôr, aby ste mali čas na modlitbu. Alebo sa vzdať určitých potravín vo všedný deň, aby ste ich obetovali pre nejakú vec. Alebo správať sa k blížnym mierne namiesto prchkosti, aj keď vám niekedy lezú na nervy. Každý deň má nespočetné množstvo momentov, kedy sa človek môže rozhodnúť prijať alebo odmietnuť pozvanie obetovať sa. Prinášanie týchto obiet s radosťou a láskou vás naučí milovať ako Ježiš Kristus. Človek bude vďaka Božej milosti rásť v nesebeckosti a to povedie k životu naplnenému radosťou.