Budova malého seminára

   Budovu malého seminára otvorili v roku 1888 z rozhodnutia nitrianskeho biskupa Augustína Roškovániho.

V minulosti tu bývali maloseminaristi, študenti gymnázia, ktorí po jeho ukončení mali pokračovať vo filozofických a teologických štúdiách a taktiež vo formácii ku kňazstvu vo veľkom seminári. Seminár bol zatvorený a poštátnený v roku 1949 komunistickým režimom. Seminaristi sa do budov seminára vrátili až po Nežnej revolúcii v roku 1990. Nakoľko bol malý seminár v neobývateľnom stave, bola potrebná obnova. Do jeho priestorov sa seminaristi vrátili až po jeho obnove, v roku 1995.  

   Dnes sa v Kňazskom seminári sv. Gorazda pripravujú na kňazstvo bohoslovci troch Slovenských diecéz (Banská Bystrica, Nitra a Žilina).

Budova malého seminára je palácová klasicistická stavba v historizujúcom slohu. Pôvodne bola budova v tvare „U“. Pri obnove seminára v roku 1995 vzniklo na mieste bývalej seminárnej záhrady štvrté krídlo, kaplnka sv. Gorazda. Pri vstupe do seminára sa na pravej strane nachádza erb biskupa Imricha Palugyaya, zakladateľa inštitúcie kňazského seminára. Na ľavej strane sa nachádza erb biskupa Augustína Roškovaniho, ktorého zásluhou bol seminár postavený. Na štíte budovy je umiestnený erb Jána Chryzostoma kardinála Korca, vďaka ktorému bol seminár v deväťdesiatych rokoch obnovený.

Budova veľkého seminára

Budova Veľkého seminára na Pribinovom námestí v Nitre prešla rozsiahlymi architektonickými úpravami a prístavbami. Najstaršiu, barokovú časť, obrátenú smerom k námestiu dal postaviť v rokoch 1767 – 1770 biskup J.Gu- stínyi. Neskôr v rokoch 1876-1877 dal k tejto budove biskup A.Roškoványi pristaviť zadný dvojposchodový trakt obrátený k mestu s mohutnou neokla- sicistickou fasádou.

Budova patrí Rímskokatolíckej cirkvi – Biskupstvu Nitra a v súčasnosti je v prenájme viacerých subjektov. Sídli v nej Súkromná škola umeleckého priemyslu a súkromná spoločnosť BYSTRÍK, s.r.o. ako aj časť stredoškolského internátu Spojenej katolíckej školy v Nitre.

Diecézna knižnica

Najvzácnejšou súčasťou objektu je Diecézna knižnica, ktorá je najcennej- šou zbierkou pôvodnej literatúry na Slovensku. Jej počiatky siahajú až do 12. storočia, kedy pri katedrálnom chráme existovala zbierka rukopisných kódexov. Literárne činný nitriansky biskup A.Roškoványi dal adaptovať pra- vé krídlo Veľkého seminára a v r. 1879 vytvoril vernú kópia hlavného traktu Szécsényiho maďarskej národnej knižnice v Budapešti ako veľkú repre- zentačnú diecéznu knižnicu. Dnes obsahuje knižnica cca. 66 000 zväzkov. 

Okrem teologickej literatúry sa tu nachádzajú aj diela z histórie, geografie, prírodných vied, filozofie, pedagogiky, bibliografie, práva, literatúry, encyklo- pédie, jazykovedy, ďalej sú tu historické rukopisy, časopisy. Z jazykového zloženia knižnice prevláda latinčina, nemčina a maďarčina. Najvzácnejšou časťou fondu sú prvotlače “inkunábuly”, t. z. tlače do r. 1500.